Snaha o kamarátstvo
Moja snaha o kamaráctvo s korelami ešte nežne ovocie. Aká je moja snaha, aby ma vôbec vnímali? Púšťam im pesničky najlepšie detské a to Šmolkov napríklad, tých milujú a keď im tiež k tomu spievam dávajú pozor a sledujú ma pri tom so záujmom. Ale len sledujú nič viac, maximálne si zaspievajú so mnou, svojim spôsobom napodobenia, ako najlepšie vedia.
Každé ráno, im poviem -Dobré ráno a dám im raňajky a pustia sa spolu do jedla. Poprajem im dobrú chuť. Keď odchádzam, poviem im ahoj a keď prídem, to už spia, ponáhľam sa ich zakryť, aby Coco zase nesyčal, ako obvykle, až potom zasvietim svetlo.
Cez voľno ich pustím a nechám sa preletieť, aj keď dobrovoľne nechcú ísť po dlhom lietaní späť, keďže mi ešte nedôverujú...
Konečne si korelky už zvykli, bola to dlhá cesta, trvala viac ako rok, ale sú už vidieť jej výsledky. Už sa nebojí ísť na hlavu a dokonca pravidelne a to viac ten čo sa predtým bál Kesi. Keď je tam jeden chce tam aj druhý a potom sa na mojej hlave hádajú, ta šarvátka skončí tak že Coco to vzdá a Kesi zostáva na hlave. Najoblúbenejšia činnosť na mojej hlave je, že si čistia na nej perie. Ako je ešte problém s územín, ich územie je neporušitelné, nesmiem sa k nemu priblížiť, lebo zasičia, dajú jasne najavo, toto je moje územie. čo sa týka klietky a spánku v nej je to ako kto z koho, kto je šikovnejšie, či ja a podarí sa mi ich zavrieť, alebo oni a uletia a spia na závese.